Urbár 

       Slovo Urbár – pochádza z lat. slova „ urbárium“ – čo v preklade znamená pozemková kniha (u starších známa aj pod názvom gruntbuch).

Urbáre u nás patria k jedným z najdôležitejších zdrojov hospodárskych dejín 17. – 18. storočia.

Urbár obsahoval súpis pozemkov patriacich jednotlivým usadlostiam, tak lesných ako aj pastevných. Usadlosti pozostávali:
- z intravilánu (dvor, záhrada, záhumnie - výmera 1 juter = 0,575 ha)
- z extravilánu – polia a lúky, ich výmera sa menila podľa bonity pôdy

Povinnosťou podielnikov urbáru bolo zúčastňovať sa pri prácach na zalesňovaní, čistení lesa, opravách poľných a lesných ciest (platí to aj v súčasnosti).